Študentovi prvého ročníka fakulty FEI, Samuelovi Andrejčíkovi, zlatému medailistovi z Letných paraolympijských hier v Riu 2016 sme po návrate položili niekoľko otázok.

1. Prečo si sa rozhodol študovať práve na fakulte FEI?
Moje rozhodnutie vyplývalo najmä zo záujmu o odbor Počítačové siete, keďže už na SPŠ v Snine som študoval odbor Informatika. Už od detstva ma počítače fascinovali a viem si predstaviť, že je to ten typ práce, v ktorom by som sa mohol bez menších problémov uplatniť aj s mojim hendikepom.

2. Ako dlho sa venuješ športu Boccia a kto Ťa k nemu priviedol?
Už odmalička som sa chcel nejakému športu venovať, no práve pre moje zdravotné znevýhodnenie to bolo dosť náročné. V roku 2010 som sa zúčastnil športového kempu pre telesne postihnutú mládež na Remate pri Handlovej a odvtedy sa venujem Bocci. V roku 2013 som sa dostal do slovenskej reprezentácie a začal som reprezentovať krajinu. Od vtedy som získal 5x titul Majstra Slovenska, 2x titul Majstra Európy (2013, 2015), 2x titul Juniorského majstra Európy (2012, 2015), taktiež som vyhral Otvorené majstrovstvá ČR. Na konte mám viacero medailových medzinárodných umiestnení, počnúc európskymi pohármi v Španielsku (Sant Cugat del Valles) a svetovými pohármi v Kanade (Montreal), Portugalsku (Povoa de Varzim), Kolumbii (Santiago de Cali), Spojených Arabských Emirátoch (Dubaj). Taktiež sme boli 2x na Majstrovstvách sveta v čínskom Pekingu.

3. Mnohí z nás určite nevedie presne, čo obnáša diagnóza arthrogryposis multiplex congenita?
Je to telesné postihnutie, v skratke to znamená zlé upnutie a vyvinutie svalov, kĺbov a šliach. Taktiež mám zníženú pohyblivosť kĺbov.

4. Prosím vysvetli stručne čitateľom v čom spočíva základ športu Boccia a ako sú prispôsobené pravidlá tohto športu pre hendikepovaných športovcov?
Boccia nemá ekvivalent v olympijskom športe, najviac sa hádam podobá športu petang, s tým rozdielom, že sa nehádžu kovové gule, ale kožené lopty plnené keramickým pieskom. Hrá sa v interiéri, na parketách, alebo teraflexovom povrchu. Jedna sada boccia lôpt je zložená z jednej bielej, 6 červených a 6 modrých lôpt. Pred zahájením hry sa losuje farba, s ktorou hráč nastúpi na zápas. Hrá sa na 4 smeny, cieľom súťažiaceho je odhádzať svoje lopty čo najbližšie k bielej lopte - jacku, resp. bližšie ako sú lopty súpera. Je to paraolympijský šport od roku 1984 a v súčasnosti sa hrá vo viac ako 50 krajinách sveta.

5. Kto Ťa sprevádzal na Paraolympijských hrách v Riu?
Na všetkých medzinárodných turnajoch, vrátane paraolympiády ma sprevádza moja mama. Na národné turnaje chodíme spolu aj s otcom, obaja spolu so mnou aj trénujú. Keďže sa v Snine venujem tomuto športu len ja, rodičia suplujú súperov, stavajú tréningové situácie, ktoré mám riešiť, zbierajú lopty, atď.

6. Koľko pretekárov štartovalo v súťaži jednotlivcov a koľko bolo družstiev v tvojej kategórii?
Boccia na paraolympiáde začala súťažami párov a tímov. Ja súťažím v kategórii páry BC4, ktorá bola obsadená 8 najlepšími pármi z celého sveta. Na paraolympiádu sme sa nominovali z 5. miesta. V semifinále sme sa stretli s Thajskom (6:1) a vo finále s domácou Brazíliou (4:2), ktorá je momentálne na 3. mieste svetového rebríčka.
Súťaž pokračovala kategóriami jednotlivcov, v ktorej štartovalo 24 pretekárov. V skupine som mal hráčov z Thajska (1:3), Brazílie (7:1) a Anglicka (9:3). Postúpil som z druhého miesta, v štvrťfinále som nastúpil proti hráčovi z Číny (5:0), následne v semifinále proti hráčovi z Kórei (6:0) a vo finále som podľahol tesne hráčovi z Hongkongu (3:4).

7. Aké dojmy v Tebe zanechalo Rio? Redaktori ho označovali za krajinu protikladov, je to naozaj tak?
Cesta z letiska do paraolympijskej dediny bola nezabudnuteľná, okrajové časti Ria sú veľmi chudobné. Menilo sa to však každým ďalším kilometrom smerom k paraolympijskej dedine, ktorá bola naozaj veľmi moderná a pekná. Nemôžem porovnávať Rio s inými paraolympiádami, keďže som na žiadnej inej nebol, no z môjho pohľadu to bol jeden krásny turnaj, ktorý bol organizačne zvládnutý bez akýchkoľvek problémov. Miesta, ktoré boli vyhradené pre športovcov boli 100% bezbariérové, mesto paraolympiádou žilo, atmosféra, ktorú domáci vytvárali bola famózna. Horšie to už bolo s ubytovaním samotným, keďže sme nemali k dispozícii bezbariérové miestnosti, no všetko sa dalo zvládnuť. Pomáhali sme si navzájom ako sme vedeli a všetci sme sa živí a zdraví vrátili domov.

8. Máš nejaké životné motto, ktorým sa riadiš?
Áno, jedno mám, je to Tu a Teraz. V jeden jedinečný moment na určitom mieste. Týmto sa snažíme riadiť aj počas turnajov. Je jedno, čo budeme robiť o hodinu neskôr, dôležitý je prítomný okamih na kurte, ktorý sa už nikdy nebude opakovať.

Prezradíme ešte, že 23.10.2016 boli slávnostne odhalené na Chodníku slávy v Piešťanoch 2 ďalšie kamene s menami medailistov zo ZPH Soči 2014 a LPH Rio 2016, medzi ktorými nechýbalo ani meno Samuela Andrejčíka. Samovi prajeme množstvo ďalších športových úspechov a veľa síl v štúdiu na fakulte Elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.

Mgr. Ľuboš Vojtaško
Mgr. Peter Hančin